Příběh jednoho z Převozníků, duchů, kteří provázejí duše ostatních mrtvých na jejich Cestě do Dvorany života.
Archive for the 'Povídky a legendy' Category
Zpověď pangorské kněžky a tanečnice Siaris, která se stala důležitou figurkou na politické šachovnici třetí občanské války v Aledonii.
Zápis ze hry inspirované článkem o Janu Gaudamovi.
Zhlboka som sa nadýchol a položil pergamen na stôl. Ruka sa mi triasla v návale hnevu, mal som sto chutí hodiť ten hanlivý zdrap teľacej kože poslíčkovi do tváre. Prinútil som sa posadiť na posteľ a kývnuť rukou, aby mohol chlapec odísť. Oblieval ho pot strachu, akonáhle pobadal letmý pohyb zápästia a okamžite za ním buchli dvere.
Začátek příběhu jednoho z hrdinů věku Temna, galderského mága Bělevrana Prokletého.
Poviedkový príbeh je pokračovaním poviedky „Sľub v sieňach Valheru“. Popisuje udalosti v Zeelandii v roku 1128 Al, ktoré spôsobili odchod Draxa z magickej rady Lenderu. Drax neodišiel bezdôvodne, ale pričinilo sa o to tajné spoločenstvo, ktoré vzniklo na podnet elvenských elfov, kráľa Phelamu a časti vasgarských mágov. Jeden z mágov, využijúc stratené magické poznanie artemidov, sa stal členom rady a rozhodným činom, v spolusúčinnosti s trpaslíčimi vojskami v Enterijských horách, vylákali draka na východ.
Dej poviedky sa odohráva v r.1127 AL. Vyslanec elfov z Bakovského lesa na pozvanie kráľa Phelamu odchádza do Valheru. Tam, za prítomnosti vodcov trpaslíčich klanov a vysokého mága Vasgaru, majú dohodnúť postup, ako konečne zabrzdiť mágov v Zeelandii a zbaviť sa vplyvu Draxa. Poviedka popisuje Dostil, Veľkú podzemnú cestu a Valher. Na poviedku nadväzuje ďalší poviedkový príbeh týkajúci sa dejov v Zeelandii o rok neskôr: „Draxov nútený omyl“.
Pro práci si šel s písní na rtech. Bylo krásné jarní ráno; slunce svítilo, ale byl příjemný chládek a přes den určitě nebude ani vedro ani zima. Měl rád takové počasí, a měl rád jarní přírodu. Měl rád i upovídané pocestné a pohostinné vesničany zvědavé na zvěsti ze světa. Měl rád snad všechny aledonské cesty, a snad všechny vesnice u nich. Jen do jedné se už nechtěl vrátit, ale proč si to připomínat?
V hvozdu Magawu se k vládě dostala dhaarka, jíž dnes všichni nazývají Vůdkyně. Vzhledem k tomu, že zde prosazováním nejrozšířenějších erinelských náboženství začala potlačovat tradiční druidskou víru v Bohyni Matku Zemi, v níž paradoxně sama vyrůstala, vysloužila si pověst tyranky a utlačovatelky. Je to však pravdivý obraz ženy, která sjednotila na kmeny roztříštěný dhaarský národ?
Poslední komentáře