Příběh jednoho z Převozníků, duchů, kteří provázejí duše ostatních mrtvých na jejich Cestě do Dvorany života.
Archive for the 'Povídky a legendy' Category
Zpověď pangorské kněžky a tanečnice Siaris, která se stala důležitou figurkou na politické šachovnici třetí občanské války v Aledonii.
Zápis ze hry inspirované článkem o Janu Gaudamovi.
Jan Gaudamus sice není mágem, svým mistrovstvím v astronomii a astrologii si však vysloužil místo mistra na Vasgarské akademii. Tento mírumilovný, roztržitý profesor málokdy opouštěl Vasgar, takže jeho rozhodnutí cestovat za nově spadlým meteoritem do Pekelných kopců všechny překvapilo. Redakce časopisu Vasgarský úplněk to dokonce prohlásila za událost měsíce entena 1713. Zde si můžete přečíst článek, který tenkrát v Úplňku vyšel.
Zhlboka som sa nadýchol a položil pergamen na stôl. Ruka sa mi triasla v návale hnevu, mal som sto chutí hodiť ten hanlivý zdrap teľacej kože poslíčkovi do tváre. Prinútil som sa posadiť na posteľ a kývnuť rukou, aby mohol chlapec odísť. Oblieval ho pot strachu, akonáhle pobadal letmý pohyb zápästia a okamžite za ním buchli dvere.
Začátek příběhu jednoho z hrdinů věku Temna, galderského mága Bělevrana Prokletého.
Poviedkový príbeh je pokračovaním poviedky „Sľub v sieňach Valheru“. Popisuje udalosti v Zeelandii v roku 1128 Al, ktoré spôsobili odchod Draxa z magickej rady Lenderu. Drax neodišiel bezdôvodne, ale pričinilo sa o to tajné spoločenstvo, ktoré vzniklo na podnet elvenských elfov, kráľa Phelamu a časti vasgarských mágov. Jeden z mágov, využijúc stratené magické poznanie artemidov, sa stal členom rady a rozhodným činom, v spolusúčinnosti s trpaslíčimi vojskami v Enterijských horách, vylákali draka na východ.
Dej poviedky sa odohráva v r.1127 AL. Vyslanec elfov z Bakovského lesa na pozvanie kráľa Phelamu odchádza do Valheru. Tam, za prítomnosti vodcov trpaslíčich klanov a vysokého mága Vasgaru, majú dohodnúť postup, ako konečne zabrzdiť mágov v Zeelandii a zbaviť sa vplyvu Draxa. Poviedka popisuje Dostil, Veľkú podzemnú cestu a Valher. Na poviedku nadväzuje ďalší poviedkový príbeh týkajúci sa dejov v Zeelandii o rok neskôr: „Draxov nútený omyl“.
Pro práci si šel s písní na rtech. Bylo krásné jarní ráno; slunce svítilo, ale byl příjemný chládek a přes den určitě nebude ani vedro ani zima. Měl rád takové počasí, a měl rád jarní přírodu. Měl rád i upovídané pocestné a pohostinné vesničany zvědavé na zvěsti ze světa. Měl rád snad všechny aledonské cesty, a snad všechny vesnice u nich. Jen do jedné se už nechtěl vrátit, ale proč si to připomínat?
Poslední komentáře