Banditi proti banditom

Jedná sa o úvodnú poviedku, ktorá bola vytvorená špeciálne pre novú verziu plánovaného modulu Ultorské kniežactvo, ktoré by tentoraz malo obsahovať aj niekoľko dobrodružstiev. Poviedka rozpráva o živote banditov, ktorí bojovali dokonca aj proti sebe.

Studený večerný vietor vháňal Alarovi do tváre všetko lístie a prach zo zeme. Alar potichu nadával, že nezostal v Geriene na noc. Bolo mu však jasné, že nemôže – nemá peniaze a tak musí trochu zamakať, aby ich znovu mal. Za svoje posledné peniaze si kúpil koňa, s ktorým sa vybral na cesty za slávou a za peniazmi. Samozrejme, jeho priatelia idú s ním. Lepšie povedané, len jeden priateľ. Lemonn je mu naozaj dobre naklonený. Koniec koncov, vždy boli priatelia na život a na smrť. Ničoho sa nebáli, do všetkého išli spolu. Ako teraz. Družinu dokopy tvorí 5 členov, pričom od ich prvého stretnutia, ktoré nastalo len dnes, bolo jasné, že budú vytvorené dva bloky – Alar a Lemonn, Ragrod, Ddrum a Tramoval. Stretli sa v Geriene. Alar ich dobre nepozná, ale nezdajú sa mu práve najprívetivejší. V poslednom čase toho bolo na neho veľa – samá smola, málo peňazí, ledva má na jedlo. Ale teraz z duše verí, že táto cesta bude pre neho výnosná. Družina neočakávane podporila jeho návrh – prejsť Veľkou cestou do Númenaru a tam hľadať šťastie.

Práve, keď sa Alarovi začal Gerien vzďaľovať kvôli hmle, Alar uvidel tie strašné lesy. Staré veľké koruny stromov, cez ktoré nepresakuje ani trochu denného svetla. Možno preto, že už žiadne svetlo nie je. Nastala noc, západ slnka už pominul. Pred vstupom do lesov Alar na chvíľu zastavil. Niečo sa mu nezdalo, ale nevedel prísť na to, čo. Stál tam len chvíľu, keď sa ozval Ragros: „No čo je! Hýb sa, nebudeme tu postávať celý deň! Musíme sa ešte utáboriť v lese pri rieke.“ Alar sa bez slova pohol, s tým, že sa bude mať na pozore.

Neprešli ani 50 metrov, keď Alarovi došlo, čo mu nehraje na tomto lese. Odvšadiaľ sa vytratil akýkoľvek zvuk. Nič nepočuť, ani vtákov, aj ten vietor prestal. Jediné, čo je počuť je len praskanie vetvičiek, po ktorých stúpajú. Ragros nejako zaostáva a pozoruje krovie naokolo. Alarovi je čudné, čo po ňom tak pozerá. Práve, keď chcel od Ragrosa odtrhnúť zrak, zbadal na jeho tvári malé prekvapenie, vzápätí počul niekoľko výkrikov a bolesť na chvíľu otupila jeho myseľ. Keď sa spamätal zbadal, ako z krovia vyskočili traja ľudia. Jeden z nich držal v ruke dlhý luk, ktorého šíp skončil v Alarovej nohe. Našťastie, šíp Alara len škrabol. Keď sa obzrel na svojich spoločníkov, uvidel, že Lemonn, práve skolil jedného z útočníkov, ktorý sa vyrútil na neho. Útočníci sa okamžite začali sťahovať na ústup. Lemonn za nimi nešiel. Ani Alar nechcel. Ragros bol ten, čo chcel aby ich prenasledovali a on bol ten, kto za nimi vystrelil zo svojej ľahkej kušem, ale netrafil. „Hej! Poďme po nich. Snáď ich nenecháme utiecť. Alar, ty si zbabelec. Heá!“ vykríkol Ragros a jeho verní priatelia – Ddrom, Tramoval sa vydali s pokrikom za ním. Alarovi bolo ukradnuté, čo o ňom hovoril Ragros – večne do neho zapáral. Jeho rozhodnutie prenasledovať útočníkov však vyvolal náhly zvuk, ktorý začul – dohovorené znamenie – vtáčí štebot. Alar vedel, čo to znamená, a preto vedel, že musí ísť. Preto obrátil koňa a rozbehol sa za útočníkmi. Keď to Lemonn videl, nemohol uveriť svojim očiam. Ešte nikdy nevidel Alara takto konať. Mali predsa plán. Lemonn jednoducho neveril, že Alar by mohol ich plán zmeniť z nejakých osobných dôvodov pomsty. No Lemonn nepočul štebot vtáka, ktorý by mu znel rovnako známy ako Alarovi. Lenže nemohol nechať svojho pomstychtivého priateľa len tak. Lemonn tušil, že útočníci majú ešte nejaké esá v rukáve. Nemýlil sa. Tiež obrátil svojho koňa a ponáhľal sa za Alarom, ktorého ešte videl.

Zatiaľ sa Alar hnal za jedným z útočníkov. Neobzeral sa a nevedel, že Lemonn sa vydal za ním. Jeho zaujímalo len to, kde sa stratili Ragros, Ddrom a Tranoval a druhý z útočníkov. Napadlo ho, že jeden útočník sa oddelil od druhého a že oni traja ho prenasledujú. Lenže potom mu nesedelo, prečo sa aj oni nerozdelili. Prečo išli všetci traja za jedným z nich. Alara nemohli vidieť, vyrazil až o kus za nimi a neobzerali sa. Alar začínal presne rozumieť tomu, čo znamenal ten vtáčí šebot. Preto popohnal svojho koňa, aby dohnal útočníka. Za sebou začul dupot koňa. Vyľakane sa obzrel, ale našťastie to bol len jeho priateľ Lemonn. Lemonn mu však niečo signalizoval. Alar sa nestihol ani obzrieť, keď pocítil bolesť na temene hlavy a myseľ sa mu ponorila do čiernoty. Keď sa Alar prebral videl pred sebou oheň, okolo ktorého sa motali nejaké postavy. Alarovi bolo okamžite jasné, že niekto na neho a na Lemonna pripravili pascu. „Ozaj, kde je Lemonn? Podarilo sa mu ujsť, alebo je tu niekde, tiež zviazaný ako ja?“ pýta sa Alar sám seba. „Tak, môj malý krásavec. Len sme chceli počkať, kým sa konečne preberieš, aby si mohol vidieť, že to sme boli my, ktorí sme ťa oklamali.“ ozval sa z temnoty Ragrosov hlas. Okolo neho sa vynorili aj jeho priatelia Ddrom a Tranoval. „Kde je Lemonn?“ spýtal sa Alar. „Žiaľ, Lemonn je už po smrti. Prebral sa skôr ako ty.“ Alar tomu nemohol uveriť. Lemonn je mŕtvy, jeho najlepší priateľ je mŕtvy. Ako to mohol dopustiť? Alar sa utápal v žalostných myšlienkach a oni sa prizerali. Chceli si to vychutnať. Alar nebol pripravený zomrieť. Nie tak skoro. Alar mal veľmi čierne myšlienky, keď to začul. Ten zvuk ho vytrhol z čiernoty, do mysľe mu vniesol svetlo a Alar konečne začal robiť to, čo mal urobiť hneď ako sa zobudil – musí sa pokúsiť o útek. Ten zvuk už predtým počul a vedel, čo to znamená. V tomto prípade ten vtáčí šebot počul ale dva krát a vedel, že nemôžu byť ďaleko. Naozaj, zrazu bol počuť výkrik. Banditi začali zmätene pobehovať. Ozývali sa ďalšie výkriky. Ragros a jeho priatelia sa prestali zapodievať Alarom, ale vydali sa skúmať, čo sa deje naokolo. Vtedy Alar zazrel… nie to nemôže byť pravda… ale áno je! Lemonn práve vyskočil spoza tretieho stromu od Alara a zabil jedného banditu. Alar sa chcel zapojiť do boja, ale nemohol. Stále bol zviazaný. Ale Lemonn mieril k nemu. A Alar na neho kričal. Keď Lemonn odväzoval Alara, hovoril „Priateľ môj. Dnes sme trochu neodhadli naše možnosti.“ „Nie, máš pravdu, ale zatiaľ sme celkom živí, nie?“ „Áno. Teraz poďme pobyť my ich!“ Boj netrval dlho, kedže priatelia Alara a Lemonna prekvapili banditov. Nikomu neušetrili život, každého stihla neľútostná smrť. K Alarovi sa po boji priblížil jeden z jeho priateľov. Chcel niečo povedať, ale nestihol, lebo prehovoril Alar: „Ten vtáčí šebot bol naozaj dobrý nápad. Nikto si to nevšimol, dokonca ani Lemonn. Zvolaj všetkých, spoločne si rozdelíme korisť.“

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>